Čo by ste mali vedieť o umelej inteligencii?

Začiatkom mája sme s vami raňajkovali na webovom seminári na tému „Čo by ste mali vedieť o umelej inteligencii“. Naša skvelá kolegyňa Sandra Burdová s účastníkmi diskutovala o tom, čo to vlastne AI je, čo dokáže a nedokáže a na čo si dať pozor pri jej používaní. Záznam webinára je vám teraz plne k dispozícii.

Čo je to umelá inteligencia?

🎓 Čo hovorí definícia? Umelá inteligencia (UI) je schopnosť strojov napodobňovať ľudské schopnosti, ako je uvažovanie, učenie, plánovanie alebo tvorivosť. Umelá inteligencia umožňuje technickým systémom reagovať na vstupy z prostredia, riešiť problémy a dosahovať určité ciele.

Z praktického hľadiska môžeme povedať, že často bez toho, aby sme o tom vedeli, sa s umelou inteligenciou stretávame takmer denne. Široko sa využíva napríklad na poskytovanie personalizovanej reklamy, používa sa aj na optimalizáciu skladovania výrobkov, plánovanie zásob, má široké uplatnenie v logistike, využíva sa aj vo virtuálnej asistencii a, samozrejme, v mnohých a mnohých ďalších odvetviach.

Ako ho bezpečne používať?

🤖 Často používaným nástrojom je známy ChatGPT. Tento nástroj umožňuje chatovať s umelou inteligenciou a získať odpovede na rôzne otázky. Možno vás dokonca napadlo, že by ste ho mohli použiť na vyriešenie problému v rámci svojej práce. Je tu niekoľko dôležitých vecí, pri ktorých sa treba pozastaviť a uvedomiť si ich.

⚠️ Ako už bolo spomenuté vyššie, umelá inteligencia má schopnosť učiť sa. Učí sa z toho, čo „zažije“, v tomto prípade z údajov, ktoré zadávate, a z toho, čo ukladá. Ak sa teda chcete zaoberať niečím, čo by vám rozhodne nemalo uniknúť, radšej sa zamyslite. Vami zadané údaje totiž môže AI kedykoľvek použiť na iný podobný prípad a vaše osobné alebo pracovné údaje odovzdá niekomu inému. Ak si nie ste istí, čo je bezpečné a čo nie, vyskúšajte naše bezpečnostné prednášky.

Hoci prieskumy ukazujú, že väčšina používateľov pristupuje k používaniu umelej inteligencie s rešpektom a vie, že by ju mali používať opatrne, je dôležité si uvedomiť, že opatrnosť je potrebná nielen pri častom používaní umelej inteligencie, ale aj pri zadávaní údajov. Osobné údaje alebo v prípade pracovných údajov dôverné údaje teda rozhodne nie sú niečo, čo by sa malo zdieľať s AI.

A to je všetko?

Rozhodne nie. Pri používaní aplikácií, ktoré využívajú umelú inteligenciu, by ste mali dbať na overenie zdroja. Hoci to platí pre všetky aplikácie, ktoré inštalujete, tu by ste mali byť dvojnásobne opatrní. Ak ste si už nainštalovali „inteligentnú“ aplikáciu, uistite sa, že má správne oprávnenia – ak si napríklad nainštalujeme aplikáciu, ktorá nám ukazuje, ako by sme vyzerali s iným účesom, okuliarmi alebo dokonca s fúzmi, určite jej nemusíme dávať oprávnenie na používanie našich kontaktov a pod.

Aké sú riziká a výzvy používania umelej inteligencie?

Ak sa ešte raz vrátime k nástroju ChatGPT, nemôžeme nespomenúť, že spoločnosť OpenAI sa netají tým, že ktokoľvek z jej tímu môže ľubovoľne prechádzať všetku komunikáciu, ktorá v nástroji prebieha, a, samozrejme, využívať tieto údaje na ďalšie učenie sa nástroja. Takže opäť platí, že v podstate všetko, čo zadáte do platformy, sa stáva verejnou informáciou. To isté platí napríklad aj pre populárnu platformu Midjourney.

Umelú inteligenciu možno označiť za skvelého pomocníka, ak sa používa rozumne. Žiaľ, skutočnosť, že nie každý, kto používa nástroje umelej inteligencie, má čisté úmysly, k tomu veľmi neprispieva. Najrôznejšie nástroje založené na umelej inteligencii sa stali veľmi obľúbenými medzi dezinformátormi, phishermi a podobnými škodcami. AI im pomáha vytvárať vierohodné texty, dokáže generovať kódy, realisticky zobrazovať udalosti, upravovať fotografie – pri správnych pokynoch môže milá AI slúžiť aj na nekalé účely. Stáva sa bežným a pomerne nebezpečným javom takzvané halucinácie , čo sú prípady, keď umelá inteligencia poskytuje nepravdivé informácie mimoriadne presvedčivým spôsobom. To môže, samozrejme, viesť k celému radu nepríjemností.

Desivé, však?

Aby sme neboli takí negatívni, povedzme, že umelá inteligencia v súčasnosti pomáha v boji proti hrozbám. Dokáže spätne identifikovať deepfakes, škodlivé kódy a dezinformácie, na ktorých sa nevedomky podieľala. Existujú už aj nástroje, ktoré dokážu overiť, či bol text vytvorený umelou inteligenciou. Zopakujme však, že všetky informácie, ktoré na vás AI vypľuje, treba brať s rezervou a overiť ich pravdivosť.

A čo zákon?

Umelá inteligencia umožňuje každému stať sa umelcom, skvelým spisovateľom, skrátka byť tvorivou dušou. Až na to, že nie. Texty, ktoré AI vytvára, stále potrebujú „ľudský dotyk “ a aspoň čiastočnú úpravu. Gramatika vo vetách je často kostrbatá, niektoré slová nie sú napísané správne, niektoré výrazy sú zväčša nepoužiteľné. Aj napriek tomu sa často stretávame s textami vytvorenými umelou inteligenciou, ktoré neboli upravené, a to isté platí aj pre obrázky. Ako sa na takéto výtvory pozerá právo? Sú skutočne vaše, ak ste dali správny príkaz na ich vytvorenie?

Odpoveď nie je celkom jasná. Nemôžete predsa vydávať za svoje niečo, čo ste nevytvorili, však? Avšak aj české súdnictvo bolo konfrontované s otázkou, kto je autorom obrazu, ktorý bol vytvorený umelou inteligenciou. Hoci ide o jediné rozhodnutie prvostupňového súdu, môžeme si z neho vziať náhľad na problematiku, ktorá zatiaľ nie je veľmi dobre právne ukotvená.

Spor o dielo vytvorené umelou inteligenciou už prebehol v Českej republike

O čo presne išlo? Spor vznikol, keď žalovaný zverejnil na svojej webovej stránke obrázok, ktorý získal z webovej stránky žalobcu. Obrázok vytvoril pomocou nástroja umelej inteligencie DALL-E, pričom použil vlastné podnety. Žalobca tvrdil, že je autorom obrázka, a preto sa domáhal odstránenia svojho diela z webovej stránky žalovaného a jeho ďalšieho šírenia a používania. Súd sa tak musel zaoberať definíciou autorského práva a osobou autora.

Základným predpokladom autorského diela v zmysle autorského zákona je, že musí byť jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora. V tomto prípade súd dospel k záveru, žeobrázok vytvorený AI nespĺňa definičné znaky autorského diela, pretože nie je výsledkom jedinečnej tvorivej činnosti fyzickej osoby. Súd tiež zdôraznil, že ani slovné zadanie pre AI, t. j. tzv. výzvu, nemožno považovať za autorské dielo ale ako predmet práce. Zdôraznil tiež, že samotný predmet nie je chránený autorským zákonom. Súd preto nepriznal žalobcovi autorské práva k výstupu a celú žalobu zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca neuspel, pretože nedokázal súdu preukázať, alebo ak chcete, preukázať svoje autorstvo výstupu umelej inteligencie.